Pre mnohých, ktorí študujú mimo domova je vysokoškolský život plný preflámovaných nocí, litrov alkoholu, možno nespočetných sexuálnych partnerov. Pokiaľ nepatríte medzi dedičov impérií, takýto životný štýl nebudete viesť neustále. To je prvý z mnohých aspektov, kde nás vysoká škola zavádza. Prečo sme však takto nežili už skôr? Dozor rodičov, či maloletosť sú len výhovorkami. Prečo takto nefungujeme po vysokej? Zodpovednosť k práci, či rodine? Možno. Ja si však myslím, že je to nedostatok štruktúry, ktorý vedie k tomu, že bláznime počas našich “najlepších rokov”.
Už od detstva nám bola vštepená určitá rutina. Od 8. do 3. sme strávili v škôlke, neskôr v škole. Vedeli sme, že počas tohto času je našou úlohou byť na danom mieste a vykonávať určitú činnosť. Učiť sa. Naši rodičia v de facto rovnakom časovom úseku strávia 8 hodín pracovnou náplňou. V momente, keď však nastúpime cestu vysokoškolského študenta, táto štruktúra, či rutina, ktorá sprevádza väčšinu nášho života je neodmysliteľne preč. Pondelok prednášky od 12. do 3., potom 3 hodiny pauza a ďalšia prednáška. V utorok ráno na 8. V stredu pre zmenu prázdny rozvrh. Vo štvrtok od 3. do 7. a piatok 3 hodiny pred poludním. Ktokoľvek nájde v tomto zmätku akúkoľvek náväznosť na predchádzajúce a nasledujúce obdobie si zaslúži môj obdiv. Má nás VŠ naučiť flexibilite? Alebo čo je náplňou takéhoto chaosu? Ja skutočne neviem.
Keď sa človek na takýto týždeň študenta zahľadí, niet divu, že človek strávi nadmerné množstvo času ponocovaním. Však nikto ho v podstate nenúti vstávať. Či už je to z dôvodu, že sa treba sociálne vyžiť alebo je nutné sledovať seriál, to je jedno. Dajme tomu, že človek to dospí neskôr a nejedná sa o nedostatok spánku (o čom však pochybuje) Napriek tomu podľa mnohých štúdií je spánok medzi 10.hodinou večer a 2.hodinou rannou tým najlepším. V dôsledku tohto celého zmätku, na ktorý nie sme zvyknutý naše telo dostáva výrazne zabrať po fyzickej stránke. Môžeme chodiť behať každý deň 8 km, či staviť na zdravú stravu (neklamme si, študent radšej peniaze utratí inak ako trápením sa nad tým, čo je a čo nie je zdravé), ale naša spánková hygiéna je mizerná. A prečo? Pretože vysokoškolský život nám neposkytuje žiadnu štruktúru, ktorej by sme sa mohli držať.
Má teda toto obdobie nekonzistentné s väčšinou nášho života nejaké opodstatnenie? Jediné čo ma napadá je, že vysokoškolsky vzdelaný človek je lepšie pripravený na dôchodcovské obdobie, ktoré tiež postráda akúkoľvek štruktúru. Aj keď...televízny program a telenovely sa opakujú na dennodennej báze...
(Článok je potrebné chápať tak, že štruktúra je dobrá vec :) )