Moji priatelia z Facebooku to už vedia. Teraz sa priznám aj na stránkach SME.sk. Milujem Backstreet Boys. Už od útleho detstva (cca od 8 rokov) a mojím nesplneným detským snom bolo ísť na ich koncert. A po 13 rokoch dlhého čakania som sa dočkala – 25.11.2009 v bratislavskej Sibamac Aréne som konečne mala možnosť vzhliadnuť svoje vytúžené idoly. Aj keď už sú len 4 (Kevin skupinu pred pár rokmi opustil, kvôli rodine), bola to veľkolepá show.
Na miesto konania som sa dostavila 4 hodiny pred koncertom. Predsa len, treba si chytiť dobré miesta v predných radoch. Priamo tam som zistila, že Backstreet majú aj po 16 rokoch hrania mnohých skalných fanúšikov. Bolo nás tam už asi 50. Viac ako množstvo ma šokovalo, že sa nejednalo len o 20-30 ročné baby, ale výnimkou neboli 15-ročné slečny, 50-ročné dámy, či mladí chalani.
Niečo pred 18.hodinou začali vpúšťať do arény. V tom momente ako keby sa vrátil čas. Ja, 21-ročná kofa, a nebola som jediná, som sa pod vplyvom davovej psychózy poponáhľala (rozumej mierne si pobehla), aby som predbehla všetkých, ktorí by mi mohli tieniť. J Nakoniec som skončila v 2.rade pod pódiom.
Keď o 20:10 prišli Backstreet Boys na pódium a začali so svojim „Everybody, yeaaaaaaah, rock your body, yeaaaaaah.“ podlomili sa mi mierne nohy a moje srdce sa rozbúchalo neskutočnou rýchlosťou. Odspievala som si všetky pesničky, z ktorých väčšina bola staršieho data, no asi 5 songov bolo z nového albumu This is US. V tom momente som bola neskonale šťastná. Túžila som sa dotknúť AJa, ktorý sa niekoľkokrát ocitol v mojej blízkosti. Chcela som zakričať na Nicka „I love you“. Chalani ma vystúpením vôbec nesklamali. Nejak takto som si to vysnívala.
Po koncerte som si však niečo uvedomila Už to nie je tá istá skupina, čo kedysi. Chalani dospeli. Vyslovene sa bavia. Robia srandičky a vidieť, že sa bavia na svojich kričiacich fanynkách. Podiel tých starších sa však časom zvyšuje. To je na tom komicky krásne. 20-40-ročné ženy, ktoré dnes už svet vnímajú úplne inak ako v tých 10-15 rokoch, majú vlastné rodiny a deti, sa vrátili v čase. Opäť sa cítili ako mladé a bezstarostné. To bolo na BSB asi to najkrajšie. Vrátili späť čas aspoň na pár krásnych momentov a ja som mala pocit, že opäť lepím plagáty na dvere a vystrihujem obrázky z Brava.
